补体c3偏高说明什么
 |
Tento ?lánok alebo jeho ?as? si vy?aduje úpravu, aby zodpovedal vy??iemu ?tandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporú?anie pre encyklopedicky ?tyl a ?lánok vhodne upravte. preklad, názvy indiánskych národov a kmeňov, preklepy |
Medzi p?vodnych obyvate?ov Kanady sa zara?ujú Prvé národy, Inuiti a Métisovia. Ozna?enie Indián ?i Eskimák sa v Kanade z d?vodov ich negatívnych konotácii u? nepou?ívajú.
Charakteristickymi znakmi p?vodnych civilizácií na území dne?nej Kanady pred príchodom Európanov boli predov?etkym trvalé osídlenie, po?nohospodárstvo, obchodovanie a ?pecifická architektúra a bohaty duchovny ?ivot. Po?as osíd?ovania amerického kontinentu európskymi pris?ahovalcami do?lo medzi p?vodnymi obyvate?mi a novymi pris?ahovalcami z Európy k uzavretiu mnohych zmlúv upravujúcich vz?ahy medzi oboma skupinami. V sú?asnej dobe je komunitám p?vodnych obyvate?ov Kanady umo?nená samospráva v kultúrnej, politickej a ekonomickej oblasti a v oblasti zdravotnej starostlivosti.
V dobe s?ítania ?udu v roku 2006 sa medzi p?vodnych obyvate?ov Kanady po?ítalo 1 172 790 ?udí (teda 3,8% v?etkych Kana?anov), radiacich sa do 600 kmeňov vyzna?ujúcich sa vlastnou kultúrou, jazykom a hudobnou a umeleckou tradíciou.[1] 21. jún je v Kanade Národnym dňom p?vodnych obyvate?ov (anglicky National Aboriginal Day) a pripomína ich vyznam v dejinách krajiny a ich rolu vo formovaní kanadskej kultúrnej identity.
Prvé národy
[upravi? | upravi? zdroj]
Prvé národy sa usídlili na území dne?nej Kanady zhruba medzi 500 pred n. l. a 1000 n. l. Patrí k nim mnoho historicky, kultúrne a jazykovo odli?nych skupín, napríklad kmene Irokéz?, Ani?inabov, Kríjcov, Hurónov, Haidov a desiatky ?al?ích. Po?et obyvate?ov patriacich do skupiny Prvych národov na území dne?nej Kanady koncom 15. storo?ia bol odhadom medzi 200,000[2] a dvoma miliónmi.[3] Opakované epidémie európskych infek?nych chor?b, napríklad chrípky, osypok a kiahní, vo?i ktorym nemali Prví národy prirodzenú imunitu, sp?sobili spolo?ne s ?al?ími dopadmi kontaktu s Európanmi vymretie 40 a? 80 % p?vodnej populácie.[4]
Inuiti
[upravi? | upravi? zdroj]Pod?a antropológov pri?li dne?ní Inuiti zo západnej Alja?ky okolo roku 1000 n. l. a roz?írili sa postupne a? k vychodnému pobre?iu Severnej Ameriky, pri?om získali prevahu nad Dorsetmi, ktorí arktické oblasti dne?nej Kanady obyvali pred nimi. Inuiti je slovo pochádzajúce z inuit?iny a znamená "?udia" (inuk = ?lovek). Inuiti obyvajú v???inu kanadskej arktickej a subarktickej oblasti. V teritóriu Nunavut, ?o v inuit?ine znamená "na?a krajina", Inuiti tvoria a? 85 % populácie.
Métisovia
[upravi? | upravi? zdroj]Métisovia sú potomkovia p?vodnych obyvate?ov dne?nej Kanady a Európskych pris?ahovalcov. Man?elstvá medzi európskymi pris?ahovalcami (?asto francúzskymi obchodníkmi s ko?u?inami) a domorodym obyvate?stvom vznikla charakteristická skupina obyvate?ov, ktorá sa odli?uje od svojej materskej a otcovskej kultúry zhruba od polovice 17. storo?ia.[5]
Métisovia obvykle hovoria métiskou francúz?tinou, ktorá je kombináciou francúz?tiny a domorodych jazykov, ako napr. kríj?iny alebo ani?náb?iny. Menej po?etná je skupina tzv. Anglo-Métisov, ktorí sú potomkovia obvykle írskych, ?kótskych ?i anglickych obchodníkov s ko?u?inou a domorodych ?ien.[6] Hovoria (podobne ako frankofónni Métisovovia) jazykom, ktory je kombináciou ich otcovskej a materskej ?e?i.
Definovanie Métisov ako skupiny obyvate?ov s vlastnou kultúrou, ktorá nie je iba zmesou európskej a domorodej kultúry, bolo do zna?nej miery problematické.[7]
Nakoniec v roku 2003 Najvy??í súd rozhodl, ?e Métisovia sú charakteristickou skupinou obyvate?ov a priznal im podobné práva ako tie, ktoré patria Prvym národom a Inuitom.[8]
Asimilácia
[upravi? | upravi? zdroj]
Koncom 18. storo?ia za?ali európski pris?ahovalci núti? p?vodnych obyvate?ov k asimilácii do novo vzniknutej ?kanadskej kultúry“.[9] Tieto snahy dosiahli svoj vrchol koncom 19. a za?iatkom 20. storo?ia, ke? v krajine prebiehala rozsiahla nútená asimilácia. V snahe asimilova? p?vodnych obyvate?ov do v???inovej, europocentrickej spolo?nosti boli deti (?asto násilím) odoberané z rodín a umiestňované do cirkevnych internátnych ?k?l. Mnohí vedci dnes majú za to, ?e Kanada tymto poru?ila Dohovor o zabránení a trestaní zlo?inu genocídy Spojenych národov, ktorú v roku 1949 podpísala a ktorú v roku 1952 schválil parlament.[10] Medzi praktiky internátnych ?k?l, ktoré mali sp?sobi? asimiláciu p?vodného obyvate?stva, patrili napríklad fyzické tresty za rozprávanie rodnou re?ou alebo praktikovanie kultúrnych ?i nábo?enskych obradov. ?koly sa tie? vyzna?ovali vysokou mierou fyzického, psychického a sexuálneho zneu?ívania detí. Následkom preplnenia ?k?l, nevyhovujúcich hygienickych podmienok a nedostato?nej starostlivosti, predov?etkym lekárskej, dosahovala úmrtnos? detí v tychto ?kolách a? 69 %.[11] Detaily zlo?inov spáchanych v internátnych ?kolách boli postupne odkryvané po?as 20. storo?ia, ?o nakoniec viedlo k zmene postoja spolo?nosti k tejto in?titúcii a postupnému zatváraniu tychto ?k?l. Od 60. rokov 20. storo?ia prestalo by? presadzované umiestňovanie detí do tychto ?k?l, posledná internátna ?kola pre deti p?vodnych obyvate?ov Kanady bola zavretá v roku 1996.[12] V roku 2008 sa premiér Stephen Harper menom kanadskych vlád obetiam nútenej asimilácie za ich utrpenie oficiálne ospravedlnil.[13] [1]
Referencie
[upravi? | upravi? zdroj]- ↑ 2006 Census: Aboriginal peoples [online]. Government of Canada, 2009, [cit. 2025-08-14]. Dostupné online. Archivované 2025-08-14 z originálu.
- ↑ WILSON, Donna, Herbert Northcott Dying and death in Canada. Toronto : University of Toronto Press, 2008. ISBN 1551118734. S. 25.
- ↑ THORNTON, Russell. A population history of North America. Ed. Michael R. Haines, Richard Hall Steckel. Cambridge : Cambridge University Press, 2000. ISBN 0521496667. Population history of Native North Americans, s. 13.
- ↑ WILSON, Donna M, Northcott, Herbert C Dying and Death in Canada. Toronto : University of Toronto Press, 2008. ISBN 9781551118734. S. 25–27.
- ↑ Civilization.ca-Gateway to Aboriginal Heritage-Culture [online]. Government of Canada, May 12, 2006, [cit. 2025-08-14]. Dostupné online.
- ↑ BARKWELL, Lawrence J., Leah Dorion, and Audreen Hourie Metis legacy Michif culture, heritage, and folkways. Saskatoon, SK : Gabriel Dumont Institute,, 2006. ISBN 0920915809.
- ↑ National Definition of Métis [online]. [Cit. 2025-08-14]. Dostupné online. Archivované 2025-08-14 z originálu.
- ↑ Her Majesty The Queen vs. Steve Powley and Roddy Charles Powley (R. v. Powley, 2 S.C.R. 207, 2003 SCC 43) [online]. Federation of Law Societies of Canada, 2003, [cit. 2025-08-14]. Dostupné online.
- ↑ Indian and Northern Affairs Canada [online]. Government of Canada Web Archive-websites archived by Library and Archives Canada., 2025-08-14, [cit. 2025-08-14]. Dostupné online. Archivované 2025-08-14 z originálu.
- ↑ RESTOULE, Jean-Paul. Aboriginal Identity: The Need for Historical and Contextual Perspectives. Toronto, ON : Pearson/Prentice Hall, 2002. Seeing Ourselves. John Macionis and Nijole v. Benokraitis and Bruce Ravelli, s. 252 261.
- ↑ Natives died in droves as Ottawa ignored warnings, Globe and Mail, April 24, 2007. Retrieved 2025-08-14.
- ↑ Residential Schools Archivované 2025-08-14 na Wayback Machine Assembly of First Nations. Retrieved 2025-08-14.
- ↑ BENJOE, Kerry. Group gathers for Harper's apology [online]. The Leader-Post, June 12, 2008, [cit. 2025-08-14]. Dostupné online. Archivované 2025-08-14 z originálu.
Iné projekty
[upravi? | upravi? zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému P?vodní obyvatelia Kanady
Externé odkazy
[upravi? | upravi? zdroj]- ?lánek v Hospodá?skych novinách Kanada se omluví p?vodním obyvatel?m za nucenou asimilaci z 11. 6. 2008
- ?lánek o omluvě premiéra p?vodním obyvatel?m na iDnes z 12.6.2008
Zdroj
[upravi? | upravi? zdroj]Tento ?lánok je ?iasto?ny alebo úplny preklad ?lánku P?vodní obyvatelé Kanady na ?eskej Wikipédii.